Prejav prezidenta Azerbajdžanskej republiky Gejdara Alieva na Istanbulskom summite OBSE 18. novembra 1999

Vážený pán predseda! 

Vážení kolegovia 

Dámy a páni!

Prikladáme veľký význam konaniu posledného v tomto storočí summitu OBSE v majestátnom  Istanbule, v jednom z najväčších centier svetovej civilizácie. Vyjadrujem osobitnú vďačnosť za pohostinnosť a vynikajúcu organizáciu stretnutia prezidentovi Tureckej republiky Jeho excelencii pánovi Sulejmanovi Demirelovi a vláde Turecka. Trpíme a smútime spolu s bratským národom Turecka, ktorý s dôstojnosťou, odvahou a statočnosťou  prijal ťažkú skúšku - ničivé zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo tisíce ľudských životov. Zdieľame váš zármutok a vravíme: „nech toto ostane v minulosti“. 

Pán predseda! 

Na konci dvadsiateho storočia, ktoré prekonalo hrôzy dvoch svetových vojen a ťažkú skúšku \"studenej\" vojny, sa pred Európou otvorila cesta k ozajstnému mieru a stabilite. Avšak doposiaľ sme, bohužiaľ, ešte nedosiahli úplné uskutočnenie cieľov a princípov, vyhlásených takmer pred štvrť storočím v Helsinkách.

Krutou realitou sa stali ohrozenia suverenity, územnej celistvosti a celkovej bezpečnosti členských štátov OBSE, ktoré priniesli biedu a utrpenie miliónom ľudí. Musím opätovne upozorniť medzinárodné spoločenstvo na neznesiteľnosť situácie, keď sa už viac ako šesť rokov nachádza pätina územia suverénneho Azerbajdžanu pod okupáciou arménskych ozbrojených síl, a milión Azerbajdžancov je v dôsledku uskutočňovaných \"etnických čistiek\" vyhnaný zo svojich rodných domov. 

Bohužiaľ, od nášho posledného summitu nepriniesol mierový proces žiaduce výsledky. Spolupredsedovia Minskej skupiny nepreukázali potrebnú aktivitu a dôslednosť v realizácii zásad, ktoré boli prijaté na Lisabonskom summite OBSE, a minský proces prešiel do pasívneho stavu. Za týchto okolností nastala nevyhnutnosť uskutočnenia priameho stretnutia a rokovaní medzi prezidentmi Azerbajdžanu a Arménska. Konalo sa niekoľko stretnutí, ktoré nám dovoľujú dúfať, že je možné dosiahnuť mierové urovnanie konfliktu. Samozrejme, že dôležitým faktorom pri urovnaní je pripravenosť oboch strán ku kompromisu. Avšak kompromis je, bezpochyby, obmedzený limitmi, ktoré sú stanovené zásadami a normami medzinárodného práva. 

Región Náhorného Karabachu Azerbajdžanskej republiky sa môže a musí stať oblasťou pokojného a bezpečného spolunažívania Arménov a Azerbajdžancov, čo prinesie mier a normálne dobré susedské vzťahy medzi Azerbajdžanom a Arménskom. K tomu je nevyhnutné oslobodiť okupované územia Azerbajdžanu, je potrebné stanoviť zodpovedajúci štatút Náhorného Karabachu v rámci Azerbajdžanskej republiky. 

Chcem zdôrazniť, že naše rokovania s prezidentom Arménska nemôžu nahradiť činnosť Minskej skupiny OBSE, ktorá zodpovedá za urovnanie arménsko-azerbajdžanského konfliktu. Vyzývam hlavy štátov a vlády štátov spolu predsedajúcich Minskej skupine OBSE, aby v čo najbližšej dobe vynaložili všetky potrebné snahy pre obnovenie rokovaní v rámci Minskej skupiny. Svetové spoločenstvo musí dôsledne a dôrazne hájiť vyhlásené zásady pre urovnanie konfliktu. 

Pod zorným uhlom týchto problémov zvažujeme úlohu OBSE v budúcom storočí. OBSE musí konať rázne s cieľom chrániť svoje vlastné zásady a výrazne zvýšiť svoje operačné možnosti, v prvom rade, rozvíjať svoje mnohonárodnostné mierové sily. 

Považujem za potrebné zvýšiť efektívnosť Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Azerbajdžan v podmienkach militarizácie regiónu a protiprávneho umiestnenia zahraničných vojsk na okupovaných azerbajdžanských územiach, ktoré ohrozujú jeho bezpečnosť, plní svoje povinností podľa zmluvy. Aktivity niektorých krajín podkopávajú ako zmluvu, tak aj bezpečnosť účastníckych štátov.

Neoddeliteľnou súčasťou Európy je región južného Kaukazu. Vyzývam hlavy štátov a vlád USA, Európskej únie, Ruska, Turecka, Gruzínska, Arménska a všetkých ostatných zainteresovaných členov OBSE k ráznym krokom smerujúcim k riešeniu problémov nášho regiónu. Navrhujem vytvoriť pakt bezpečnosti a spolupráce v oblasti južného Kaukazu. Takýto pakt musí definovať základné princípy medzinárodných vzťahov a riešenia konfliktov. Takýto pakt musí vylúčiť cudziu vojenskú prítomnosti v regióne a deliace línie, zabrániť agresii a etnickým čistkám, separatizmu a terorizmu, aktivitám na základe vykonaného aktu a dvojitým štandardom. Takýto pakt je určený k  nastolení mieru, stability a bezpečnosti v regióne, k ekonomickej prosperite a spolupráci suverénnych, nezávislých a demokratických štátov južného Kaukazu. Úspešné opatrenia medzinárodného spoločenstva v oblasti južného Kaukazu na prahu dvadsiateho prvého storočia budú významným vkladom pre vytvorenie slobodnej, nedeliteľnej a bezpečnej Európy.

Ďakujem za pozornosť!

Noviny \"Bakinskij rabočij\", 19. november 1999