Vyhlásenie Prezidenta Azerbajdžanskej republiky Gejdara Alieva na tlačovej konferencii pre zahraničných novinárov, ktorí majú akreditáciu v OSN - New York, tlačové centrum OSN, dňa 28. júla 1997

Vážené dámy a páni!

Vítam vás všetkých. Chcel by som vyjadriť svoju spokojnosť s účasťou na tejto tlačovej konferencii v budove Organizácie Spojených národov.

Pricestoval som na oficiálnu návštevu Spojených štátov amerických na pozvanie Prezidenta Billa Clintona. Počas tejto návštevy považoval za nevyhnutné navštíviť aj Organizáciu Spojených národov.

Toto je moja prvá oficiálna návšteva Spojených štátov amerických vo funkcii Prezidenta Azerbajdžanskej republiky. Zajtra cestujem do Washingtonu. Tam bude niekoľko stretnutí v Bielom dome, Kongrese, štátnom úrade, Pentagóne. Hlavným cieľom mojej návštevy je podniknutie nových krokov pre rozvoj americko-azerbajdžanských vzťahov.

Azerbajdžan je krajinou, ktorá nadobudla nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu. V našej krajine prebieha proces budovania demokratického, právneho, svetského štátu. V Azerbajdžane sa uskutočňujú demokratické procesy. Hospodárstvo Azerbajdžanu sa buduje a rozvíja sa na základe zásad trhovej ekonomiky.

V novembri roku 1995 v Azerbajdžane bola prijatá prvá demokratická Ústava. V roku 1995 na základe pluralitného systému za demokratických podmienok boli uskutočnené voľby do parlamentu Azerbajdžanu. Prebiehajú u nás rozsiahle hospodárske reformy, uskutočňujú sa program privatizácie, pozemková reforma, prevod pozemkov do súkromného vlastníctva a ďalšie programy. To dáva pozitívne výsledky. Z niektorých objektívnych dôvodov Azerbajdžan v porovnaní s inými krajinami neskoršie začal vykonanie reforiem. Ale napriek tomu za krátky čas sme uvideli praktické výsledky týchto reforiem. 

V minulom roku sme začali pozorovať rozvoj ekonomiky. Bolo dosiahnuté zastavenie rastu inflácie, liberalizácia zahraničného obchodu, v súkromnom sektore bolo vyrobené viac ako 80 percent poľnohospodárskej produkcie. V prvej polovici tohto roku objem hrubého domáceho produktu sa zvýšil o 5,2 percent. Rastie priemyselná a poľnohospodárska výroba. Vykonávanie týchto reforiem postupne prebieha a bude aj naďalej aktívne pokračovať.

Azerbajdžan je úplne nezávislý štát, za svoju hlavnú úlohu považuje ochranu svojej nezávislosti. Na území nášho štátu nemáme ozbrojené sily a vojenské základne iných štátov. Ako nezávislý štát Azerbajdžan sám bráni svoje hranice. 

Azerbajdžan má ťažké a zložité problémy. Od roku 1988 Arménsko uskutočňuje vojenskú agréciu proti Azerbajdžanu. Cieľom tejto agresie bolo odtrhnutie oblasti Náhorného Karabachu, ktorá bola súčasťou Azerbajdžanu, a pripojenie k Arménsku. Táto agresia sa premenila na vojnu, bojovalo sa, prelievala sa krv, umierali ľudia, a z niektorých dôvodov 20 percent územia Azerbajdžanu okupovali arménske ozbrojené sily. Viac ako milión občanov Azerbajdžanu boli násilne vyhnaní zo svojich domovov, ktoré okupoval agresor, väčšina z nich žije v ťažkých podmienkach, v stanoch. 

Pred troma rokmi v máji roku 1994 bola podpísaná dohoda o zastavení paľby. Teraz paľba nie je. Dodržujeme tento režim zastavenia paľby a snažíme sa mierovou cestou riešiť arménsko-azerbajdžanský, náhorno-karabachský konflikt. Touto otázkou sa zaoberá Minská skupina OBSE. Zo začiatku tohto roku jej spolupredsedami sú tri krajiny - Rusko, Spojené štáty americké, Francúzsko.

V decembri minulého roku počas Lisabonského summitu OBSE boli prijaté zásady mierového urovnania arménsko-azerbajdžanského konfliktu, ktoré spočívajú v uznaní územnej celistvosti Azerbajdžanu a Arménska, poskytnutí vysokého štatútu samosprávy Náhornému Karabachu ako súčasti Azerbajdžanskej republiky a zabezpečení bezpečnosti obyvateľstva Náhorného Karabachu. Súhlasili sme s týmito zásadami pre mierové riešenie otázky. Z 54 štátov – členov tejto medzinárodnej organizácie 53 tieto zásady schválili na Lisabonskom stretnutí najvyšších predstaviteľov OBSE, len Arménsko bolo proti tomu.

Dňa 20. júna tohto roku Prezidenti Ruska, Ameriky a Francúzska, ktorí sú spolupredsedami Minskej skupiny, vystúpili v meste Denver so spoločným vyhlásením. Sľúbili, že vynaložia všetky úsilia pre mierové urovnanie náhorno-karabachského konfliktu.

Máme dobré vzťahy so Spojenými štátmi americkými. Avšak existujú veľké možnosti pre ich rozšírenie a rozvoj. Tieto otázky budú prerokované vo Washingtone. Z tejto pozície taktiež bude prediskutované zrušenie nespravodlivého voči Azerbajdžanu uznesenia - článku 907 prijatého kongresom USA v roku 1992.

Prikladám veľký význam budúcim rokovaniam a stretnutiam. Myslím si, že washingtonské stretnutia začnú novú etapu azerbajdžansko-amerických vzťahov. Skladám veľké nádeje do tejto návštevy.

Dnes som sa stretával s Generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov pánom Kofi Annanom. Som veľmi spokojný s týmto stretnutím. Pocítil som veľmi pozitívny vzťah pána Generálneho tajomníka k problémom Azerbajdžanu, hlavne k problému mierového urovnania arménsko-azerbajdžanského konfliktu. Vyhlásil, že podporí uznesenia a kroky Minskej skupiny OBSE.

Bohužiaľ máme malo času, preto končím svoje vystúpenie a som pripravený odpovedať na vaše otázky. 

Otázka: Ďakujem pekne, pán Prezident. Noviny „Al-Hayat“, a taktiež som vedúcim Asociácie novinárov Organizácie Spojených národov.

Chcem Vám položiť niekoľko otázok. Prvá: či dnes počas stretnutia s Generálnym tajomníkom OSN pánom Kofi Annanom ste rokovali o otázkach rozmiestnenia mierových síl OSN v regióne, vrátane účasti síl OSN na zabezpečení bezpečnosti ropovodu, ktoré bude umiestnené v regióne? Druhá otázka: Dnes večer židovské organizácie v Amerike organizujú recepciu na Vašu počesť. Znamená to, že chcete by ste chceli zbaviť Irán účasti na zavedení ropovodu? 

Gejdar Aliev: Po prvé, ešte raz opakujem, že moje stretnutie s pánom Kofi Annanom malo veľký význam. Avšak, nežiadali sme nasadenie mierových síl Organizácie Spojených národov. V decembri roku 1994 na stretnutí v Budapešti najvyšších predstaviteľov OBSE bolo prijaté uznesenie o vytvorení mierových síl tejto medzinárodnej organizácie. Pre urovnanie arménsko-azerbajdžanského konfliktu majú byť nasadené mierové sily OBSE. Pán Kofi Annan deklaroval svoju podporu tohto.

Ropovod zatiaľ nie je zavedený, a je príliš skoro na prijatie bezpečnostných opatrení. Myslím si, že nebude potrebné nasadenie tu mierových síl. Každá krajina musí zabezpečiť ochranu ropovodu na svojom území. 

Rád som prijal pozvanie na recepciu Konferencie prezidentov židovských komunít a zúčastním sa ho. V Azerbajdžane žijú aj Židia. Rovnako, ako iné národnostné menšiny v Azerbajdžane, sú plnoprávnymi občanmi našej krajiny. Nikdy sme nemali antisemitizmus, jeho príznaky, politiku orientovanú proti Židom. Preto je prirodzene, že židovské komunity venovali mi pozornosť. Táto iniciatíva nie je namierená proti záujmom ktorejkoľvek inej krajiny. Ďakujem.

Samir Sambar: Len pre vašu informáciu, je tu prítomný aj minister zahraničných vecí Azerbajdžanu.

Otázka: Pán Prezident, chcem sa ešte spýtať. Mojím cieľom je zistiť Vaše stanovisko ohľadne Iránu. T.j. niektoré sily protestujú proti vedeniu ropovodu cez Irán. Chcem vedieť, aké je Vaše stanovisko ohľadne tejto otázky.

Gejdar Aliev: Spýtajte sa tých, ktorí protestujú. My sme neprotestovali proti vedeniu ropovodu cez Irán. Nezaoberáme sa ropovodom, robia to členovia konzorcia, ktorí sú účastníkmi veľkých zmlúv, spoločnosti. Keď sa konzorcium rozhodne, kde bude vedený ropovod, vyjadríme svoj názor.

Otázka: Vážený Prezident Gejdar Aliev, turecké noviny «Milliyet». Chcel by som sa spýtať: nedávno v Baku bola podpísaná zmluva o preprave kaspickej ropy do prístavu v Novorossijske cez územie Čečenska. Vážený Prezident, veríte, že bude vybudovaný ropovod Baku-Ceyhan? Ako podľa Vášho názoru bude vybudovaný tento ropovod, ktorý pôjde cez územie Turecka?

Gejdar Aliev: Naozaj, začiatkom tohto mesiaca v Baku bola podpísaná zmluva medzi Ruskom, Čečenskom a Azerbajdžanom o ropovode, prostredníctvom ktorého sa bude prepravovať raná ropa do prístavu v Novorossijske na Čiernom mori cez územie Ruska.

Táto línia ropovodu je už vytvorená. Zmluva bola potrebná na prepravu ropy cez územie Čečenska.

Keď v máji tohto roku som bol na návšteve v Turecku, dávali mi veľmi veľa otázok о vedení veľkého ropovodu do prístavu Ceyhan cez územie Turecka. Odpovedal som a poviem to aj vám, že by som chcel, aby tento ropovod išiel cez územie Turecka a budem sa snažiť to dosiahnuť.

Otázka: Pán Prezident, moje priezvisko je Avakian, zastupujem arménsku tlač, som korešpondentom arménskej rozhlasovej stanice, ktorá sa nachádza v štáte New Jersey. Moja otázka: Neraz ste robili vyhlásenie proti nezávislosti Náhorného Karabachu. Ak vezmeme do úvahy udalosti, ktoré sa stáli v Sumgajyte, Giandže, Baku, deväť rokov trvajúcu blokádu Arménska, ako môžu obyvatelia Náhorného Karabachu uveriť Vašim vyhláseniam o poskytnutí im Vami vysokej autonómie? Moja druhá otázka: Prečo vláda Azerbajdžanu vystupuje proti priechodu humanitárnej pomoci cez jeho územie do Arménska, zatiaľ čo Arménsko otvorilo cestu pre priechod cez jeho územie humanitárnej pomoci do Nachičevane?

Gejdar Aliev: Vážená pani, Vaša otázka je založená na zlostných materiálov. Nebol to Azerbajdžan, kto pred deviatimi rokmi vytvoril arménsko-azerbajdžanský konflikt, ale Arménsko. V tom čase, keď Azerbajdžan a Arménsko žili v mieri, v roku 1988 Arménsko rozpútalo tento vojenský konflikt s cieľom násilného odtrhnutia Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu a pripojenia k Arménsku. V dôsledku vojenskej agresie Arménska bolo okupované 20 percent azerbajdžanských území. Okupovali ich arménske ozbrojené sily. Jeden milión Azerbajdžancev, ktorí žili na tomto území, stali sa utečencami. Pred začiatkom konfliktu, v roku 1988, v Náhornom Karabachu byvalo 170 tisíc obyvateľov, 70 percent ktorého boli Arméni, a 30 - Azerbajdžanci. Žili v mieri. Avšak, v dôsledku tejto agresie Azerbajdžanci, ktorí žili na území Azerbajdžanu, v Náhornom Karabachu, boli vyhnaní zo svojich domovov. Okolo Náhorného Karabachu bolo okupované sedem administratívnych okresov. Zo svojich domovov bolo vyhnané obyvateľstvo, ktoré sa skladá z Azerbajdžancev. Počas vojny zahynuli desiatky tisíc azerbajdžanských šechidov. Na našich okupovaných územiach boli zbúrané všetky obce, školy, nemocnice, škôlky, kultúrne zariadenia, naše historické pamiatky, priemyselné podniky – všetko bolo zničené.

Azerbajdžanská strana neokupovala ani meter územia Arménska. A pri tom hovoríte:  «Ako Vám uveria, že poskytnete vysokú autonómiu Náhornému Karabachu?»

Spomenuli ste udalosti v Sumgajyte a Giandže. V minulosti počas konfliktu všade sa niečo dialo. Avšak nič sa nemôže vyrovnať okupovaniu 20 percent územia Azerbajdžanu, vyhnaniu z rodných miest viac ako milióna našich občanov, viacerí z ktorých sa stali šechidami. Avšak, si myslím, že napriek tomu musíme pozerať dopredu, nie späť.

Osud zariadil tak, že Arménsko a Azerbajdžan sú susedia, a musíme obnoviť vzťahy. Naše krajiny musia žiť v mieri a naši ľudia majú byť priateľskí k sebe navzájom.

Vidím, že držíte v rukách knižku, ktorá odráža situáciu utečencov z azerbajdžanských území, ktoré boli okupované arménskymi ozbrojenými silami. Chcel by som Vám poradiť, aby ste po prečítaní tejto knižky zobrali videokazetu, a keď uvidíte situáciu týchto utečencov, zmeníte svoj názor.

Vyzývam Vás, aby sme žili v mieri. Obraciam sa s prosbou povedať aj na Arménom žijúcim v Amerike, že vyzývam všetkých, aby sme žili v mieri.

Otázka: Prosím povedať niekoľko slov o ropných zmluvách, ktoré budú podpísané počas Vašej oficiálnej návštevy USA.

Gejdar Aliev: Môžem Vám povedať o ropných zmluvách, ktoré sú už podpísané. Doteraz Azerbajdžan podpísal šesť veľkých ropných zmlúv s nadnárodnými ropnými spoločnosťami. Účastníkmi tejto zmluvy sú spoločnosti Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Ruska, Talianska, Nórska, Turecka, Iránu, Saudskej Arábie, Japonska. Tieto zmluvy sa plnia, taktiež bolo pripravené niekoľko zmlúv. Možno ich podpíšeme vo Washingtone. Počkajte dva dní a dozviete sa o nich po ich podpísaní.

Ďakujem vám.

Noviny  «Bakinský robotník» zo dňa 26. augusta 1997