Prejav Prezidenta Azerbajdžanskej republiky Gejdara Alieva na summitu hláv štátov a šéfov vlád krajín - členov Rady Európy - Štrasburg, palác "Európa", 11. október 1997


scotch egg
scotch egg
scotch egg
temp-thumb
temp-thumb
temp-thumb

Vážený pán predseda!

Vážení dámy a páni!

Srdečne pozdravujem účastníkov Druhého summitu Rady Európy. Som veľmi spokojný s tým, že sa po prvý krát nezávislá Azerbajdžanská republika zúčastňuje tohto autoritatívneho medzinárodného fóra, ktoré je venované posúdeniu najvážnejších celoeurópskych problémov na rozhraní nového tisícročia.

Veľké pozitívne zmeny, ktoré nastali na našej planéte - koniec studenej vojny, pád železnej opony - zjednotili Európu, prispeli k integrácii do európskej štruktúry nových nezávislých štátov, ktoré si vybrali cestu demokracie.

Dôležitú úlohu v týchto procesoch má Rada Európy a my si vysoko ceníme jej vklad pre upevnenie mieru a stability, potvrdenie zásad pluralistickej demokracie a všeľudských hodnôt na celom európskom kontinente.

Azerbajdžan v priebehu celej svoje histórie rozvíjal úzke vzťahy s Európou a je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Po získaní nezávislosti Azerbajdžanská republika prešla zložitou a dramatickou cestou. Ťažkosti prechodného obdobia, vnútropolitická nestabilita, nezákonné ozbrojené frakcie, rada nekonečných pokusov o štátny prevrat, sociálno-ekonomická kríza, deštruktívne následky agresie susedného Arménska vytvorili situáciu anarchie a chaosu, masových porušení ľudských práv, ohrozili samotnú existenciu azerbajdžanskej štátnosti.

Za cenu veľkého úsilia sa nám za krátku dobu podarilo stabilizovať situáciu v krajine a pristúpiť k uskutočneniu radikálnych politických a ekonomických reforiem zameraných na vybudovanie demokratického, právneho, svetského štátu a tržného hospodárstva.

Boli vykonané prvé demokratické voľby do Parlamentu republiky za účasti viacerých politických strán. Cestou všenárodného referenda bola prijatá prvá Ústava nezávislej Azerbajdžanskej republiky, ktorá zaručuje potrebné slobody a ľudské práva. Desiatky politických strán, stovky nezávislých masmédií, sloboda slova, svedomia, priaznivé podmienky pre rozvoj národných menšín - všetko to svedčí o formovaní demokratickej spoločnosti v našej krajine.

Liberalizácia hospodárstva, minimalizovanie počtu inflačných procesov, prilákanie zahraničných investícií, úspešná realizácia programu privatizácie, vrátane súkromného vlastníctva pôdy, spôsobili to, že hospodárstvo Azerbajdžanu prekonalo dlhodobý pokles a začal sa reálny rast výroby a zvýšenie životnej úrovne občanov našej krajiny.

Samozrejme, pociťujeme objektívne ťažkosti prechodného obdobia, prejavuje sa aj ťažké dedičstvo sedemdesiatročného totalitného systému, ale úspešné uskutočnenie demokratických reforiem, nekompromisná podpora týchto reforiem zo strany absolútnej väčšiny občanov republiky svedčí o nezvratnosti nezávislosti a demokracie v Azerbajdžane.

Najväčším problémom pre nás sú následky agresie zo strany Arménskej republiky v dôsledku ktorej je okupované dvadsať percent územia Azerbajdžanu, viac ako milión obyvateľov týchto zemí boli vyhnaní zo svojich domovov a teraz žijú v neznesiteľných podmienkach v stanových táboroch.

S uspokojením prijímame úsilia OBSE zamerané na spravodlivé urovnanie arménsko-azerbajdžanského konfliktu. Lisabonský summit OBSE v decembri 1996 prijal mimoriadne vážne rozhodnutie ohľadne tejto otázky. Zásady z Lisabonu sú priznaním územnej celistvosti Azerbajdžanu a Arménska, udelením Náhornému Karabachu v rámci azerbajdžanského štátu vysokého stupňa autonómie a záruky bezpečnosti pre celé obyvateľstvo Náhorného Karabachu.

Vysoko si ceníme rezolúciu parlamentného zhromaždenia Rady Európy zo dňa 22. apríla 1997, ktorá taktiež potvrdila územnú celistvosť azerbajdžanského štátu, zásady Lisabonského summitu na urovnanie arménsko-azerbajdžanského konfliktu. Tieto dokumenty sú dobrým základom pre dosiahnutie mieru v súlade so všeobecne priznanými normami medzinárodného práva.

V mesiaci máj 1994 sme uzatvorili s Arménskom Dohodu o zastavení boja a budeme ju dodržiavať až do plného urovnania konfliktu.

Podporujeme nedávno predložený návrh spolupredsedov Minskej skupiny OBSE - Ruska, USA a Francúzska - ohľadne urovnania konfliktu v dvoch etapách: na prvej etape stiahnuť arménske ozbrojené zložky zo šiestich okupovaných regiónov Azerbajdžanu, vrátiť obyvateľov týchto regiónov domou a opraviť komunikácie zničené počas vojny, na druhej etape vyriešiť otázku o statusu Náhorného Karabachu spolu s oslobodením Lačinského a Šušinského regiónov.

Dnes znovu prehlasujem, že si stojíme za svojimi pozíciami mierového urovnania konfliktu, chceme pevný a dlhodobý mier s Arménskom. Nehľadiac na ťažké straty spôsobené Azerbajdžanu agresiou, chceme obnoviť dobré susedské vzťahy a spoluprácu medzi našimi krajinami, blahobyt a prosperitu našich národov, mier a stabilitu v našom regióne.

Vážení dámy a páni!

V mesiaci jún roku 1996 parlamentným zhromaždením Rady Európy Azerbajdžanu bol poskytnutý štatút "špeciálne pozvaného", taktiež sme účastníkmi Európskej kultúrnej konvencie a Otvorenej parciálnej dohody na zabránenie, ochranu a organizáciu pomoci pri veľkých prírodných a technologických katastrofách.

Dňa 13. júla roku 1996 som sa obrátil s listom na Generálneho tajomníka Rady Európy so žiadosťou o prijatie Azerbajdžanskej republiky za plnoprávneho člena Rady Európy. Vyjadrujúc pripravenosť pripojiť sa k Európskej konvencii na ochranu ľudských práv som prosil Výbor ministrov Rady Európy o urýchlenie rokovaní s azerbajdžanskou vládou ohľadne tejto otázky.

Aktívne spolupracujeme s inštitúciami Rady Európy, zúčastňujeme sa všetkých konaných opatrení, vytvárame všetky potrebné podmienky pre delegácie Rady Európy v Azerbajdžane.

Spoliehame sa na pomoc Rady Európy pri rozvoji demokratických premien u nás v krajine. Dúfam, že Azerbajdžan sa čoskoro stane plnoprávnym členom Rady Európy. My zo svojej strany budeme robiť všetko, aby sme zodpovedali vysokým štandardom súčasnej európskej demokracie.

Vážení dámy a páni!

Náš summit sumarizuje výsledky búrlivého a dramatického dvadsiateho storočia, stanovuje úlohy a perspektívy budúceho storočia. Rovnako ako predtým, nová Európa spojená ideálmi slobody, demokracie a humanizmu, bude hrať dôležitú úlohu v progrese a prosperite celého ľudstva.

Som presvedčený, že Azerbajdžanská republika, ktorá má obrovské prírodné zdroje, bohatý kultúrny a intelektuálny potenciál, vnesie svoj dôstojný vklad do tohto priaznivého procesu.

Ďakujem za pozornosť.

Noviny "Bakinský robotník", 15. októbra 1997.