Vyhľadávanie

PRÁCE / ZAHRANIČNÁ POLITIKA / Azerbajdžan - Spojené štáty americké (USA)

Vážený pán Veľvyslanec, dnes som Vás pozval, aby sme rozobrali veľmi závažnú otázku, ktorá má veľký význam ako pre Azerbajdžanskú republiku tak aj pre vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a Azerbajdžanskou republikou.

Je známe, že po získaní svojej štátnej nezávislosti a doteraz Azerbajdžanská republika vždy vo svojej zahraničnej politike sa snažila rozvíjať vzťahy so Spojenými štátmi americkými. Myslím si, že v tejto oblasti boli dosiahnuté dobré výsledky. Sme svedkami podobných úsilí aj zo strany Spojených štátov amerických, najmä vlády USA a to si ceníme.

Avšak zároveň je známe, že v roku 1992 kongres USA prijal nespravodlivé rozhodnutie voči Azerbajdžanu. Do bodu 907 "Protokolu podpory slobody" bol doplnený dodatok zakazujúci poskytovať pomoc Azerbajdžanu. Myslím si, že aj v čase uvedeného dodatku, aj v ďalšom období bola dopustená nespravodlivosť voči Azerbajdžanu a doteraz táto nespravodlivosť pretrváva.

Dôvod prijatia podobného diskriminačného rozhodnutia sa vysvetľuje akože tým, že Azerbajdžan drží Arménsko v blokáde. Tak už štvrtý rok Azerbajdžan je jedinou republikou bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá nedostáva pomoc stanovenú Amerikou v rámci "Protokolu podpory slobody".

Na stretnutiach s Vami a so štátnymi činiteľmi Spojených štátov amerických sme viackrát zdôrazňovali, že rozhodnutie prijaté proti Azerbajdžanu nie je opodstatnené, pretože Azerbajdžan nedrží Arménsko v blokáde. Realita spočíva v tom, že arménske ozbrojené sily okupovali 20 percent teritória Azerbajdžanu, odkiaľ bolo vyhnaných viac ako milión našich občanov, ktorí sa stali utečencami. Obzvlášť by som chcel poukázať na to, že v dôsledku tejto okupácie železničnej trate na území Azerbajdžanu, vrátane úseku, ktorý spája Azerbajdžan s Arménskom, Nachčivanom, Nahorným Karabachom, je v blokáde. Rozhodne za takých podmienok sa nedá hovoriť o tom, že Azerbajdžan drží Arménsko v blokáde. A preto, prebiehajúce procesy, hlavne po roku 1992, ukazujú, že sám Azerbajdžan bol vystavený veľkej agresii. Okrem toho viete, že Azerbajdžan je zablokovaný na severe z ruskej strany, sú zavreté naše železnice a morská cesta.

Preto sme viackrát vyzdvihovali pred štátnymi orgánmi Spojených štátov amerických otázku o tom, aby bolo zrušené toto nespravodlivé rozhodnutie proti Azerbajdžanu.

Ako viete, vzťahy nadviazané v posledných rokoch medzi Spojenými štátmi americkými a Azerbajdžanom sa rozvíjajú veľmi intenzívne. Azerbajdžanský štát vníma Ameriku ako priateľský štát a cenného partnera, najmä v ekonomickej oblasti, kde sa rozvinuli možnosti pre širokú spoluprácu. Účasť na veľkých ropných zmluvách podpísaných v septembri roku 1994 a novembri roku 1995 na používanie našich ropných zdrojov svedčí o tom, že sme nadviazali veľmi úzke styky so Spojenými štátmi americkými.

Taktiež vždy zdôrazňujeme dôležitú úlohu Spojených štátov amerických v otázke urovnania arménsko-azerbajdžanského konfliktu a chceme, aby USA aj dnes aj v budúcnosti hrali dôležitú úlohu v tomto procese. Je známe, že robíme kroky pre mierové urovnanie konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, pred dvoma rokmi sme dosiahli zavedenia režimu prerušenia boja. To znamená, že sme znovu ukázali celému svetu svoju mierumilovnosť a snahu žít s Arménskom v mierových podmienkach. Myslím si, že za túto dobu sme dokázali celému svetu, že Azerbajdžan je mierumilovným štátom, nechce vojnu, je zástancom mierového urovnania konfliktu s Arménskom a robí v tejto oblasti významné kroky. Za takých okolností stále platné rozhodnutie prijaté proti Azerbajdžanu kongresom Spojených štátov amerických, samozrejme vyvoláva veľké znepokojenie u nás a našej verejnosti.

Za tieto roky USA poskytli materiálnu a finančnú pomoc štátom, ktoré tvorili súčasť bývalého Sovietskeho zväzu a ktoré teraz prežívajú prechodné obdobie. Zvlášť významná materiálna a finančná pomoc sa poskytuje Arménsku. Azerbajdžan nedostáva túto materiálnu pomoc. Táto nespravodlivosť voči nám nie je opodstatnená, o čom som viackrát hovoril. Veľmi prekvapuje najmä to, že táto nespravodlivosť pretrváva aj pri tom, že v posledných rokoch USA a Azerbajdžan nadviazali úzku spoluprácu a priateľské vzťahy.

O tomto sme hovorili na stretnutiach v septembri roku 1994 a v októbri roku 1995 v New Yorku s Prezidentom Ameriky pánom Billom Clintonom a povedal som mu svoje názory. Počas našich rozhovorov pán Bill Clinton ma informoval, že sám bol proti prijatiu takého rozhodnutia a že je proti nemu aj dnes. Avšak, bohužiaľ, pre zrušenie tohto rozhodnutia sa ani dnes nerobia potrebné kroky, neprijímajú sa potrebné opatrenia. V minulom roku kongresman Wilson vystúpil s návrhom modifikácie tohto bodu a tento návrh bol odsúhlasený. Túto malú modifikáciu sme považovali za úspech a preto sme poslali ďakovný list pánovi Billovi Clintonovi, predsedovi snemovne reprezentantov Gingrichovi, kongresmanovi Wilsonovi a ďalším. Bohužiaľ, táto modifikácia zostala modifikáciou a nebol dosiahnutý žiadny praktický výsledok. Očakávali sme, že ak nie je možné zrušiť dodatok k bodu 907, tak možno bude urobený nový krok pre prijatie detailnejšieho rozhodnutia.

Avšak namiesto toho sa objavil dodatok kongresmana Portera. Dodatok Portera namiesto pomoci Azerbajdžanu zasadil mu novú ranu, ohrozuje teritoriálnu celistvosť Azerbajdžanu, nie len nepomáha Azerbajdžanu, ale naopak veľmi poškodzuje.

Po tom ako sa objavil "Dodatok Portera", sme sa obrátili na Vás, dali sme pokyn Veľvyslancovi Azerbajdžanu vo Washingtone, aby prerokoval odvrátenie prijatia "Dodatku Portera". Bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Dostávame všemožnú informáciu, z ktorej je zrejmé, že "Dodatok Portera" je už prijatý v Snemovne reprezentantov kongresu. To nás veľmi znepokojuje. To vyvoláva veľké znepokojenie aj našej verejnosti. Samozrejme v čase, keď máme priateľské vzťahy so Spojenými štátmi americkými, nemôžeme pochopiť prijatie tohto dodatku. Možno, že viem to nejako pochopiť ja, ale národ to nevie pochopiť.

Vieme, že snemovňa, kongres v Spojených štátoch amerických sú nezávislé na prezidentovi alebo vláde, nemajú veľký vplyv na neho, kongres občas prijíma podobné rozhodnutia. Ale otvorene Vám hovorím, že naša verejnosť chápe Spojené štáty americké ako veľký štát. Nie je možné vysvetliť ľuďom, že prezident je proti a rozhodnutia prijíma niekto iný. Prijaté rozhodnutie poškodzuje Azerbajdžan, azerbajdžansko-americké vzťahy. V Azerbajdžane máme taký výraz: urobiť medvediu službu. Toto bolo približne takto: snažili sme sa zrušiť tento dodatok, ale namiesto toho situácia sa ešte zhoršila.

Ešte raz podotýkam, že keď prijaté rozhodnutie alebo nejaké opatrenia, nezávisle od toho, kto ich prijal, boli spravodlivé, je ťažko proti tomu namietať. Avšak nie je možne pochopiť, prijať nespravodlivé rozhodnutie. Preto dnes vyjadrujem Vám a prostredníctvom Vás nesúhlas Azerbajdžanu Spojeným štátom americkým. Chcem prehlásiť, že nikdy nemôžeme súhlasiť s takým dodatkom. Tento dodatok poškodzuje Azerbajdžan a do určitej miery spochybňuje teritoriálnu celistvosť Azerbajdžanu. Inač to vážne ohrozuje mierovú cestu pre riešenie arménsko-azerbajdžanského konfliktu, náhorno-karabachskej otázky.

Neviem pochopiť, komu slúži kongresman Porter, prečo to robí. To nie je moja vec. Ale dúfam, že kongres USA je váženým inštitútom a nemal by pripušťať podobné nespravodlivé kroky. Ešte raz prípominám, že toto stalo dôvodom znepokojenia nie len vo vládnych kruhoch, ale aj verejnosti. Prosím Vás odovzdať tieto moje slová Vášmu štátu, hlave štátu, ministrovi a taktiež váženému Prezidentovi pánovi Billovi Clintonovi. Nemôžeme súhlasiť s týmto dodatkom. Hovoria, že po Snemovne reprezentantov tento dodatok prijme aj senát. Prosím prostredníctvom senátu alebo iných prostriedkov zabrániť prijatiu tohto rozhodnutia. Pozval som Vás, aby som Vám povedal tieto slová.

Nehľadiac na pozmeňovací návrh k článku 907 ďakujem USA za doteraz poskytovanú pomoc Azerbajdžanu. Avšak zmyslom mojej politiky a našej politiky je nie len zrušenie pozmeňovacieho návrhu k článku 907, aby ste nám poskytovali pomoc. Doteraz sme žili bez Vašej pomoci, budeme žiť aj v budúcnosti. Pomoc poskytovaná Arménsku je desať krát väčšia, ako pomoc poskytovaná nám. My to znášame. Avšak znepokojuje nás nespravodlivosť. A moja nespokojnosť spočíva v nespravodlivom vzťahu k Azerbajdžanu. S tým sa zmieriť nemôžeme. Prežijeme aj bez pomoci.

V poslednej dobe vzniknuté priateľské a dobré ekonomické vzájomné vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a Azerbajdžanom potvrdzujú to, že nie je možne chovať sa k nám nespravodlivo a predpojato. Je nám známa Vaša osobná pozícia v tejto otázke. Cením si to, že Vaša pozícia je objektívna a že ste s nami solidárni. To nás podporuje. Avšak zdržovanie riešenia tejto otázky nás znepokojuje.

Ceníme si dôležitú úlohu existujúceho štátneho zriadenia USA pre zachovanie demokracie. Samozrejme, že štátne zriadenie Ameriky je jej vec. Nič nemôžeme k tomu dodať. Avšak, ak štátne zriadenie vytvára problémy v zahraničnej politike, prijíma podobné nespravodlivé rozhodnutia, tak to samozrejme nie je možné považovať za normálne. Ešte raz opakujem, že to nie je naša vec, ale Vaša. My len chceme, aby vo vzťahu k Azerbajdžanu nebola dopustená žiadna nespravodlivosť, nezávisle od štátneho zriadenia. Urobili sme veľa práce pre zastavenie konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Neraz sme vyjadrovali naše priania v súvislosti s aktívnou úlohou USA v tejto otázke. Všetko to nám dáva právo žiadať o zmenu dodatku článku 907 o Azerbajdžane. Ak sa to nerobí, znamená to, že aj teraz je nespravodlivosť. Ak sa to nerobí, nech to aspoň nebude horšie. Ešte raz opakujem, dodatok pána Portera namiesto toho, aby uľahčil situáciu, ešte to pre nás sťažuje. Nepochybujem, ešte viac, som si istý, že aj naďalej budete s nami spolupracovať, snažiť sa vyriešiť tento problém. Chcem vyjadriť nádej, že povedané Vami prispeje tomu, aby "Dodatok Portera" na ďalších etapách nebol prijatý. Dnes som poslal list pánovi Billovi Clintonovi, pánovi Gingrichovi a pánovi Albertovi Gorovi. Želám, aby vďaka našim spoločným úsiliam a spolupráci tento dodatok nebol prijatý a Azerbajdžan nedostal ešte jednu ranu. Dúfam, že spolu to dosiahneme.

Noviny "Bakinský robotník", 18. júna 1996.

© aliyev-heritage.org