ŽIVOTOPIS


Hejdar Alirza oglu Alijev - Národný líder azerbajdžanského národa

Hejdar Alirza oglu Alijev sa narodil 10. mája 1923 v azerbajdžanskom meste Nachčyvan. V roku 1939 po ukončení Nachčyvanskej pedagogickej odbornej školy študoval na fakulte architektúry Azerbajdžanskej industriálnej vysokej školy (teraz Azerbajdžanská štátna ropná akadémia), ale vojna nedovolila mu ukončiť vzdelanie.

Od roku 1941 Hejdar Alijev pracoval ako vedúci oddelenia Národného komisariátu vnútorných vecí Nachčyvanskej ASSR a Rady národných komisárov Nachčyvanskej ASSR. V roku 1944 bol vymenovaný za pracovníka orgánov štátnej bezpečnosti. Od tohto obdobia Hejdar Alijev pracoval v systéme orgánov bezpečnosti, od roku 1964 vo funkciu námestníka predsedu, a od roku 1967 vo funkcii predsedu Výboru pre štátnu bezpečnosť pri Rade Ministrov Azerbajdžanskej SSR, kedy mu bola udelená hodnosť generál-majora. V týchto rokoch absolvoval odbornú vysokú školu v Leningrade (teraz Sankt-Peterburg), a v roku 1957 ukončil fakultu dejín Azerbajdžanskej štátnej univerzity.

V júli roku 1969 na pléne Ústredného výboru komunistickej strany Azerbajdžana bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru komunistickej strany Azerbajdžana, Hejdar Alijev sa stal lídrom republiky. V decembri roku 1982 Hejdar Alijev bol zvolený za člena Politbyra Ústredného výboru komunistickej strany Sovietskeho zväzu, bol vymenovaný na post prvého námestníka predsedu Rady Ministrov ZSSR a tak sa stal jedným z lídrov ZSSR. V priebehu dvadsiatych rokov Hejdar Alijev bol poslancom Najvyššej Rady ZSSR a päť rokov pracoval vo funkcii námestníka predsedu Najvyššej Rady ZSSR.

V októbri roku 1987 Hejdar Alijev odišiel z funkcií na znak protestu proti politike, ktorú viedlo Politbyro Ústredného výboru komunistickej strany Sovietskeho zväzu a osobne generálny tajomník Michail Gorbačev.

V súvislosti s krvavou tragédiou dňa 20. januára roku 1990 v Baku, vinníkmi ktorej sú sovietske vojská, Hejdar Alijev na ďalší deň vystúpil na zastupiteľstve Azerbajdžanu v Moskve s prehlásením a požiadal potrestať organizátorov a vykonávateľov zločinu proti azerbajdžanskému národu. Na znak protestu proti pokryteckej politike vedenia ZSSR v spojitosti s vzniknutou v Nahornom Karabachu konfliktnou situáciou v júli 1991 vystúpil z komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

V júli roku 1990 Hejdar Alijev sa vrátil do Azerbajdžanu a najprv býval v Baku, potom v Nachčyvane a v tom istom roku bol zvolený za poslanca Najvyššej Rady Azerbajdžanu. V rokoch 1991-1993 pracoval vo funkcii predsedu Najvyššieho Medžlisu Nachčyvanskej autonómnej republiky, námestníka predsedu Najvyššej Rady Azerbajdžanskej republiky. Na uskutočnenom v roku 1992 v meste Nachčyvan ustavujúcom zjazde strany „Eni Azerbajdžan“ Hejdar Alijev bol zvolený za predsedu strany.

Keď v máji - júni roku 1993 v dôsledku zostrenia vládnej krízy v krajine vznikla hrozba občianskej vojny a straty nezávislosti, azerbajdžanský národ požiadal dať do vlády Hejdara Alijeva.

Vtedajší vodcovia Azerbajdžanu boli nútení oficiálne pozvať Hejdara Alijeva do Baku. Dňa 15. júna 1993 Hejdar Alijev bol zvolený za predsedu Najvyššej Rady Azerbajdžana, a dňa 24. júla nariadením Milli Medžlisa začal vykonávať funkciu Prezidenta Azerbajdžanskej republiky. Dňa 3. októbra 1993 года v dôsledku všenárodných volieb Hejdar Alijev bol zvolený za Prezidenta Azerbajdžanskej republiky. Dňa 11. októbra 1998 znovu bol zvolený za Prezidenta Azerbajdžanskej republiky, pričom v týchto voľbách, ktoré sa konali za vysokej aktivity voličov, mal 76,1 percent hlasov. Hejdar Alijev súhlasil s ohlásením svojej kandidatúry v prezidentských voľbách 15. októbra 2003, ale potom sa toho vzdal kvôli zdravotným problémom. Hejdar Alijev bol vyznamenaný viacerými medzinárodnými cenami, titulom doctor honoris causa univerzít rôznych štátov a ďalšími vysokými čestnými titulmi. Štyrikrát bol vyznamenaný Leninovým radom, Radom Červenej hviezdy a viacerými medailami, dvakrát dostal vyznamenanie Hrdinu Socialistickej Práce, bol vyznamenaný radmi a medailami viacerých zahraničných krajín.

Historický osud Azerbajdžana počas posledných tridsiatych rokov je tesne spojený s menom Hejdara Alijeva. Národné obrodenie v týchto rokoch vo všetkých sférach spoločensko-politického, hospodárskeho a kultúrneho života je spojené s jeho menom.

Počas tohto obdobia, kým Hejdar Alijev bol vo vedení, pomohol prekonať ťažké skúšky časom rodnému kraju - Azerbajdžanu, o pokrok ktorého sa stále snažil, bohatou kultúrou a veľkou historickou minulosťou ktorého sa vždy pýšil, a o budúcich generáciách ktorého sa znepokojoval.

Hejdar Alijev bol významným politickým a štátnym činiteľom, národným lídrom, ešte za života sa stal živou legendou, preto fenomén Hejdara Alijeva vždy upútaval pozornosť a o búrlivej politickej činnosti tohto všenárodného lídra Azerbajdžancov, ktorá vyvolávala nadšenie sveta, písala azerbajdžanská a svetová tlač.

V júni roku 1993, keď sa azerbajdžanský národ ubezpečil v tom, že sa národná štátnosť ocitla pred hrozbou rozpadu, keď prišli najťažší dni, naliehavo požiadal o zmenu vtedajšej vlády a od toho času znovu zveril svoj osud Hejdarovi Alijevovi. Hejdar Alijev videl utrpenie svojho národu a prijal jeho naliehavé pozvanie, vrátil sa do veľkej politiky v Azerbajdžane. Národ privítal návrat Hejdara Alijeva s nádejou a radosťou, a tento deň sa zapísal do dejín nezávislého Azerbajdžana ako Deň národnej záchrany.