Výzva Prezidenta Azerbajdžanskej republiky Gejdara Alieva k azerbajdžanskému národu v súvislosti s 31. marcom - Dňom genocídy Azerbajdžancov - 30. marca roku 1999


Vážení spoluobčania!

Azerbajdžan ôsmy rok žije v podmienkach svojej nezávislosti. Jeden z hlavných úspechov, ktoré sme dosiahli za obdobie nezávislosti, spočíva v tom, že sme dostali možnosť vytvoriť objektívny obraz o období a udalostiach našich dejín, ktoré dlhé roky boli skrývané, falšované a skresľované. Jednou z takých udalostí je Deň genocídy Azerbajdžancov, ktorý máme dnes a ktorý už má svoje politické a právne hodnotenie nášho štátu.

Každý rok 31. marca hovoríme o Dne genocídy Azerbajdžancov, ešte raz sa vraciame do našej historickej minulosti, s bôľom v srdci spomíname rozsiahle krvavé akcie, ktoré sa otvorene uskutočňujú proti nášmu národu.

V 19-20 storočí náš národ zažil celú radu desivých tragédií. Mnohopočetné etnické čistky a genocída sa uskutočňovali voči Azerbajdžancom rukou Arménov, krutých a zákerných páchateľov vedenej veľkými štátmi imperiálnej politiky, náš národ bol odsúdený na ťažké múčenia, národné tragédie a utrpenia. Stovky tisíc civilných občanov Azerbajdžanu boli zavraždení kvôli národnej príslušnosti, vyhnaní zo svojich domovov, staré mestá a obce Azerbajdžanu boli zmenené na ruiny.

Politika genocídy, ktorú arménski nacionalisti viedli začiatkom storočia, používajúc imperiálnu politiku cárskeho Ruska, a v 40.-50. rokoch - sovietsky režim, od polovice 80. rokov zosilnela ešte viac pod zámienkou "perestrojky" a priniesla azerbajdžanskému národu nové a nové tragédie. Žiaľ, tieto krvavé akcie vo svojom čase neboli principiálne ohodnotené ani medzinárodným spoločenstvom, ani vedením Azerbajdžanskej republiky, čo rozviazalo ruky nacionalistickým separatistickým silám. Práve v dôsledku tohto na prvej etape nanúteného nám v roku 1988 konfliktu v Náhornom Karabachu stovky tisíc Azerbajdžancov boli zavraždení a vyhnaní zo svojich domovov kvôli národnej príslušnosti, v januári 1990 boli spáchané ukrutné zločiny proti národu, ktoré vyvolali v Baku a iných mestách Azerbajdžanu protesty proti tejto nespravodlivosti, v roku 1992 bola uskutočnená krvavá chodžalinská genocída.

V dôsledku avanturistických akcií arménskych agresorov a ideológov veľkého Arménska etnické čistky vyhnali viac ako jeden milión krajanov zo svojich domovov a odsúdili ich na nadľudské utrpenie. Len v 20. storočí viac ako dva milióny Azerbajdžancov bolo vystavených odpornej politike genocídy, ktorú viedli naši nepriatelia v rôznej forme. Avšak, napriek týmto tragédiám, ťažkostiam a nespravodlivosti náš národ žil ďalej, zachoval túžbu po nezávislosti a preukázal silnú vôľu.

Dnes sa ešte raz pozeráme na svoje dejiny. Sme hrdí na úspechy, smutní zo strát. Dnes sú vytvorené všetky základy na to, aby Azerbajdžan mohol žiť ako nezávislý štát, mohol povedať celému svetu o svojom práve, snažiť sa odstrániť nespravodlivosti z minulosti.

Jednou z hlavných našich úloh je sformovať u súčasnej a budúcej generácie pevnú národnú pamäť o genocíde uskutočnenej proti naším ľudom v poslednom storočí, získať politické a právne ohodnotenie týchto tragédií v celom svete, snažiť sa odstrániť ťažké následky a urobiť všetko, aby nič podobné sa už nikdy nezopakovalo. A k tomu je potrebné preukázať silnú a neotrasiteľnú národnú jednotu. Prípadnú zradu a agresiu voči nášmu národu môžu zastaviť len úsilia a vôľa smerované na nekompromisný boj za nezávislosť azerbajdžanského štátu, ktorý je naším hlavným cieľom.

Vyzývam vás, aby sme boli jednotní a vytrvalí v boji na obranu národných záujmov a práv nášho národu.

Preložené z ruského jazyka do litovského jazyka podľa novín "Bakinský robotník", 31. marca 1999.

Všeobecná historická informácia

Genocída

Karten und Grafiken

Náhorno-Karabachský konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom