Predsedovi Bezpečnostnej rady OSN. Kópia: Generálnemu tajomníkovi OSN - 26. júla 1993


Vážený pán Predseda,

dramatická situácia, ktorá nastala v mojej krajine ako následok pokračovania a eskalácie arménskej agresie smerovanej k rozdeleniu územia suverénneho azerbajdžanského štátu, ma núti, aby som sa obrátil na Vás s týmto posolstvom.

Azerbajdžan je verný zásadám a normám medzinárodného práva a preto opierajúc sa o myšlienky medzinárodnej bezpečnosti a spolupráce a taktiež práv a povinností členov tejto medzinárodnej organizácie súhlasil s tým, aby OBSE bolo sprostredkovateľom mierového urovnania krvavého konfliktu nanúteného mu Arménskou republikou. V priebehu dlhého a zložitého procesu urovnania vláda Azerbajdžanu preukázala snahu o mierové urovnanie konfliktu, maximálnu pružnosť a konštruktivizmus hľadajúc cestu zastavenia krvipreliatia a začatia rokovaní. Avšak Arménsko hrubo porušuje svoje záväzky voči svetovému spoločenstvu a Azerbajdžanu a podkopáva naše mierové snahy.

Rozhodnutie Rady ministrov OBSE o minskej konferencii bolo prijaté viac ako pred rokom, avšak dnes táto myšlienka je ďaleká od reality ako nikdy predtým. Keďže pred rokom sme hovorili o nutnosti oslobodenia Šuši a Lačina, ako jedinej možnej ceste uvedenia situácie do súladu s tou, aká bola v deň prijatia rozhodnutia Radou ministrov, a tým aj východe na minskú konferenciu, dnes arménski agresori obsadili už viac ako 17 percent azerbajdžanského územia. Obsadené sú celá hornatá časť Karabachu, Lačinský (južná časť - v máji roku 1992 a severná - v apríli roku 1993) a Keľbadžarský okresy, obce Nachičevanskej autonómnej republiky, Gazachského, Fizulinského, Zangilanského, Agdamského okresov Azerbajdžanu. Celkom je 503 obsadených obcí, celkový počet utečencov a presťahovalcov predstavuje 567 tisíc ľudí.

Arménsko začalo politickú agresiu vyjadrenú v prijatí zákerných rozhodnutí o pripojení Náhorného Karabachu k svojmu územiu, potom posielalo emisárov a teroristov a dodávalo zbrane, dnes vykonáva rozsiahle vojenské akcie na azerbajdžanskom území ignorujúc výzvy a rozhodnutia OBSE a OSN, vrátane rezolúcie 822 Bezpečnostnej rady, ktorá jednoznačne žiadala o odchod okupačných síl z Azerbajdžanu. Arménska strana blokovala úsilia OBSE smerované na realizáciu rezolúcie tým, že odmietala vykonávať zákonné požiadania sprostredkovateľa a ešte aj navrhovala neprijateľné podmienky. V dôsledku takého konania Arménskej republiky posledná návšteva Mario Raffaeli, ako aj predchádzajúce, nedala žiadne nádeje na rýchlu realizáciu rezolúcie BR OSN a dlho očakávané zastavenie krvipreliatia.

Všetky odvolania arménskej strany na nepodradenie arménskych ozbrojených síl, konajúcich v Náhornom Karabache, v Arménskej republike sú absolútne neodôvodnené. Všetky dodávky ťažkých zbraní, streliva, pracovnej sily a taktiež priame riadenie vojenských operácií Arménska republika uskutočňuje cez pripojený Lačinský okres.

Arménsko využilo to, že nastala prestávka, a po odchode misie Raffaelli začalo nový masívny útok, počas ktorého ozbrojené sily obsadili mesto Agdam. Tento zákerný čin zasadil drvivý úder mierovému procesu, ktorý sa ani nezačal. Skôr vláda Azerbajdžanu upozorňovala Bezpečnostnú radu na to, že naťahovanie procesu vytvára nebezpečnú situáciu hroziacu veľkou katastrofou.

Súčasná situácia si naliehavo vyžaduje zásah Bezpečnostnej rady na základe právomocí, ktoré jej boli udelené v súlade s Ústavou OSN.

Sú potrebné neodkladné opatrenia smerované na zvládnutie agresora, zastavenie krvipreliatia a oslobodenie obsadeného azerbajdžanského územia.

V súvislosti s horeúvedeným prosím okamžite zvolať Bezpečnostnú radu.

Gejdar Aliev,
vykonávajúci právomoci Prezidenta Azerbajdžanskej republiky
Predseda Najvyššej rady Azerbajdžanskej republiky. 

Preložené z ruského jazyka do litovského jazyka podľa novín "Bakinský robotník", 29. júla 1993.