Vystúpenie Prezidenta Azerbajdžanskej republiky Gejdara Alieva na Sammite tisícročia v New Yorku - 7. septembra 2000


Vážený pán predseda!

Vážení kolegovia! 

Dámy a páni! 

Končí sa 20. storočie. Toto storočie zostane v pamäti ľudstva duchovno-intelektuálnym progresom a krvipreliatím dvoch svetových vojen, pádom ríš a vznikom desiatok nových suverénnych štátov, napätím studenej vojny a kolektívnymi úsiliami v mene mieru a stability. Akým bude svet v budúcom storočí?

Ukončenie konfrontácie dvoch systémov a prevládajúce rozšírenie myšlienok demokracie a voľného trhu majú napomáhať budovaniu takého sveta, kde sa budú brať do úvahy záujmy všetkých štátov a bude zriadené skutočné rovnoprávne partnerstvo. Avšak analýza rozvoja medzinárodnej situácie privádza nás k trpkému záveru o životaschopnosti stereotypov súperstva. Prežívame veľmi ťažké obdobie, keď jeden chybný krok môže vyhodiť do vzduchu situáciu a priviesť k tragickému návratu do minulosti. Čaká nás ťažká cesta k vytvoreniu spravodlivého a bezpečného svetového poriadku a všetci sa musíme snažiť dosiahnuť tento cieľ. 

Základnou tendenciou terajšej etapy svetového rozvoja je globalizácia. Všetkých nás znepokojujú perspektívy tohto zložitého a nejednoznačného javu. Globalizácia musí napomáhať zabezpečeniu stabilného rozvoja, celistvosti a stability systémov vlády štátov, prekonaniu diskriminácie v hospodárskych vzťahoch, zlepšeniu životnej úrovne národov. Nadriadenosť zásad a noriem medzinárodného práva, evolučný charakter zmien, partnerstvo a podpora vyspelejších krajín menej vyspelým, vzájomná dôvera a uznanie národných rozdielov pri oddanosti všeľudským hodnotám majú byť určujúcimi vektormi tohto procesu. Sila demokratického rozvoja je v rozmanitosti. 

Azerbajdžan vnáša svoj vklad do pozitívneho rozvoja globalizácie. Používajúc svoju zemepisnú polohu, zdroje a potenciál, ktoré majú geostrategický význam svetového rozsahu, moja krajina efektívne realizuje začínajúcu sa v bohatej historickej minulosti a orientovanú na budúcnosť úlohu mostu medzi Východom a Západom. Vkladáme veľké úsilia do obnovenia Hodvábnej cesty, vytvorenie dopravného koridoru Európa-Kaukaz-Ázia, spracovania a prepravy na svetové trhy uhľovodíkových zdrojov Kaspickej panvy. Tieto projekty majú rozhodujúci význam pre slobodný a plnohodnotný rozvoj štátov niekoľkých regiónov sveta, podnietia transnárodnú spoluprácu a budú mať určujúci vplyv na rozvoj globálnej situácie.

Avšak vonkajšie hrozby a vnútorné problémy, tlak a zapojenie do boja o sféry vplyvu nedávajú mladým neupevneným demokraciám možnosť slobodne realizovať kurz, ktorý zodpovedá záujmom a túžbam svojich národov, upevňovať a rozvíjať svoju štátnosť, realizovať mierové budovanie. Od prvého dňa svojej existencie sú donútené tvrdo bojovať o svoju nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť.

Poškodené od agresie, obsadenia území a etnických čistiek, agresívneho separatizmu a terorizmu štáty s plným právom čakajú od Organizácie Spojených Národov maximálne efektívne činnosti pre vybudovanie spravodlivého sveta a bezpečnosti a ochrany princípov stanov OSN. 

Južný Kaukaz, žiaľ, sa stal regiónom, kde tieto problémy, hrozby a riziká našli svoj jasný prejav. Hlavným destabilizačným činiteľom situácie na Južnom Kaukaze sa stala agresia zo strany Arménska proti Azerbajdžanu, ktorá priniesla nespočetné nešťastia miliónom ľudí. 

Počas agresie arménske ozbrojené sily okupovali 20 percent teritória Azerbajdžanu, uskutočnili etnické čistky a vyhnali jeden milión Azerbajdžancov z rodných miest. V spojitosti s týmto Bezpečnostná rada OSN prijala štyri rezolúcie, v ktorých jednoznačne potvrdila suverenitu, územnú celistvosť a neporušenosť hraníc Azerbajdžanskej republiky a bezpodmienečne požiadala o okamžité stiahnutie arménskych ozbrojených síl z okupovaného nimi územia Azerbajdžanu. Ale od roku 1993 doteraz rozhodnutia Bezpečnostnej rady tak aj zostávajú len na papieri. 

Od roku 1992 otázkou urovnaním arménsko-azerbajdžanského konfliktu sa zaoberá OBSE, ale jej činnosť je bezvýsledná. Pokračujú dvojstranné rokovania prezidentov Azerbajdžanu a Arménska, ale zatiaľ nepriniesli žiadne výsledky. Dodržiavame prímerie už viac ako šesť rokov, ale nerieši to problémy. Vyzývam Organizáciu Spojených Národov prijať všetky náležité opatrenia pre vykonanie rezolúcií Bezpečnostnej rady. 

Nie je možné dosiahnuť mier a bezpečnosť v regióne bez riešenia arménsko-azerbajdžanského konfliktu a urovnania ďalších konfliktov, bez odstránenia činiteľov vonkajšieho tlaku, vrátane zahraničnej vojenskej prítomnosti.

Dodanie regiónu Južného Kaukazu politickej celistvosti a neutrálneho štatútu dovolí usporiadať normálne vzájomné vzťahy južno-kaukazských štátov a zabezpečiť ich harmonickú integráciu do svetového hospodárskeho systému.

Vyjadrujem vďačnosť organizáciám systému OSN a krajinám-donorom za pomoc poskytovanú azerbajdžanským utečencom a vysídleným osobám, ktorí sú vo veľkej núdzi už viac ako osem rokov. Akútne potrebujeme pokračovanie poskytovania a zvýšenie objemov kriticky dôležitej humanitnej pomoci kým sa nevrátia na miesto svojho pobytu. 

Organizácia Spojených Národov má obrovskú zodpovednosť za osud sveta, do nej skladáme svoje nádeje. Vážne a racionálne reformovanie musí zvýšiť efektivitu organizácie, najmä Bezpečnostnej rady. 

V dovŕšení chcel by som podčiarknuť našu kolektívnu zodpovednosť za svet a bezpečnosť na našej planéte a vyjadriť istotu, že výsledky Summitu tisícročia sa stanú spoľahlivým základom našej cesty v ХХI st.

Noviny "Bakinskij rabočij", 20. septembra roku 2000.