Prejav prezidenta Azerbajdžanskej republiky Gejdara Alieva na oficiálnej recepcii usporiadanej na počesť 1300. výročia vzniku eposu «Kitabi-Dede Gorgud» - Palác Gulistan, 9. apríla 2000


scotch egg
scotch egg
temp-thumb
temp-thumb

Vážené dámy a páni! 

Vážení hostia! 

Už dva dni sú Azerbajdžan a hlavné mesto Azerbajdžanu vo veľmi slávnostnej nálade. Včera sme usporiadali 6. summit Spoločenstva turkitsky hovoriacich štátov a s pocitom uspokojenia môžem povedať, že sa tento summit hláv turkitských štátov skončil úspešne. Je to veľká udalosť, pretože turkitské národy, národy hovoriace turkitskými jazykmi a nezávislé turkitsky hovoriace štáty získali v posledných rokoch možnosť vytvoriť spoločenstvo a v rámci tohto spoločenstva riešiť dôležité otázky štátov, národov, nadviazať vzájomne výhodnú spoluprácu. 

Včera, dňa 8. apríla, sme vysoko ocenili osemročnú cestu Spoločenstva turkitsky hovoriacich štátov a dospeli k jednotnému názoru. Opätovne chcem zdôrazniť, že osobitné zásluhy pri vytváraní Spoločenstva turkitsky hovoriacich štátov, na jeho úspešnej činnosti v priebehu týchto ôsmich rokov patria Tureckej republike, a menovite váženému prezidentovi Tureckej republiky, môjmu drahému priateľovi a bratovi Sulejmanovi Demirelovi. To sme včera zvlášť zdôraznili. 

Nakoľko je potrebné Spoločenstvo turkitsky hovoriacich štátov a jeho efektívna činnosť, sme všetci pocítili dnes, na slávnostnom akte usporiadanom na počesť 1300. výročia vzniku eposu «Kitabi-Dede Gorgud». Národné prebudenie, obrodenie turkitsky hovoriacich národov, získanie štátnej nezávislosti, hlboké štúdium svojich historických koreňov, ich pochopenie, práve toto prinieslo také skvelé výsledky. A najvýraznejším príkladom je skutočnosť, že sme všetci spolu, spoločne s hosťami, ktorí prišli do Azerbajdžanu z rôznych krajín celého sveta, oslávili výročie eposu «Kitabi-Dede Gorgud». Som presvedčený, že Spoločenstvo turkitsky hovoriacich štátov bude žiť, rozširovať svoju činnosť a prinášať veľmi značný osoh v ešte väčšom zbližovaní našich národov, predovšetkým v hlbšom štúdiu histórie, kultúry, národných a duchovných hodnôt našich národov, ich tradícií. 

Môžem povedať, že oslava 1300. výročia vzniku «Kitabi-Dede Gorgud», ktorý je pamiatkou histórie, kultúry, vedy a filozofie azerbajdžanského národa ako aj všetkých turkitských národov, prevyšuje všetky sviatky a výročia, ktoré sme doteraz v stáročnej histórii Azerbajdžanu oslavovali. Čo sme dosiahli? V uplynulých troch rokoch sme uskutočnili výskum, ktorý nemal v Azerbajdžane doposiaľ obdobu, analýzu «Kitabi-Dede Gorgud», hlboké štúdie jeho zmyslu a obsahu, vytvorili rozsiahle diela, a čo je najdôležitejšie, dosiahli sme opätovného navrátenia «Kitabi-Dede Gorgud» nášmu ľudu - azerbajdžanskému ľudu. Oznámili sme svetu, že «Kitabi-Dede Gorgud» oslávil 1300 rokov. V histórii, a to nielen Azerbajdžanu, ale aj v svetovej histórii, bol presne a správne určený vek «Kitabi-Dede Gorgud».

Vďaka nám sa o »Kitabi-Dede Gorgud» dozvedeli po celom svete. Vďaka spomienkovým obradom venovaným «Kitabi-Dede Gorgud» v rámci UNESCO, oslave 1300. výročia «Kitabi-Dede Gorgud» v Drážďanoch, Moskve, mnohých tureckých mestách, a na ďalších miestach, vďaka vytvoreným v tejto súvislosti dielam, propagácii «Kitabi-Dede Gorgud» v priebehu troch rokov, sa o epose «Kitabi-Dede Gorgud» dozvedeli po celom svete. 

V priebehu týchto troch rokov náš národ, všetci občania Azerbajdžanu žili duchom «Kitabi-Dede Gorgud» a s pocitom veľkej radosti vítali a podporovali nami vykonanú prácu, posledné podujatia výročia. Avšak sú aj takí, ktorí hovoria: «Prečo sa majú oslavovať také výročia?» Dokonca tvrdia, že «to sú tradície a zvyky vytvorené bývalým sovietskym systémom a my sa ich musíme zriecť». Niektorí hovoria: «Načo uskutočňovať takéto oslavy, takéto výročia, vtedy, kedy je okupované 20 percent územia nášho štátu, z okupovaných území bol vyhnaný milión občanov, ktorí žijú ako utečenci a vysídlené osoby v stanoch v extrémne ťažkých podmienkach, vtedy, kedy čelíme veľkým ekonomickým ťažkostiam?» 

Ja som aj predtým takýmto ľuďom odpovedal a odpovedám aj dnes, hovorím im všetkým, že áno, príprava, oslava takýchto výročí sú veľmi dôležité a nevyhnutné pre náš národ. To ukazuje našim občanom, Azerbajdžancom, ktorí žijú dnes, aj budúcim pokoleniam, kto sme, odkiaľ sme prišli, kde sa nachádzame, kam ideme. Takto spoznávame sami seba, naše národné korene. Prostredníctvom usporiadania takýchto výročí vyjadrujeme náš rešpekt a úctu, starostlivosť a pozornosť k svojej minulosti, k našej bohatej histórii. Prostredníctvom usporiadania takýchto výročí opätovne potvrdzujeme, že patríme ku rovnakým koreňom s priateľskými a bratskými krajinami, národmi, máme s nimi rovnakú kultúru, rovnaké národné a duchovné tradície a dávame príklad dnešným aj budúcim pokoleniam. 

Samozrejme, že v dejinách každého národa je veľa veľmi zaujímavých stránok. Azerbajdžanský národ po stáročia obhajoval svoju existenciu, zápasil, bil sa, bojoval za ňu, prinášal obete, strácal územie, prinavracal ho, prekonal veľa zložitých, ťažkých dní. Ale azerbajdžanský národ prežil, rozvíjal sa a napriek všetkým stratám našiel dnes veľké šťastie, získal štátnu nezávislosť a národnú slobodu.

Máme veľa diel, kníh, hmotných predmetov, ktoré odrážajú našu bohatú históriu. Najcennejšie z nich a potrebné v dnešnej dobe aj pre budúcnosť sú diela, ktoré odrážajú našu národnú kultúru, národné a duchovné hodnoty. Z tohto pohľadu je neoceniteľný epos «Kitabi-Dede Gorgud», veľké osobnosti, ktoré zaujali popredné miesto v histórii Azerbajdžanu, veľké diela, najmä tie, ktoré patria k našej kultúre, literatúre a usporiadaním osláv výročia každého z nich opätovne preukazujeme svoju identitu, bohatú kultúru, dávnu bohatú históriu, toto potvrdzujeme a opätovne prinášame nášmu národu a vyhlasujeme do celého sveta. 

Medzi nimi zaujíma epos «Kitabi-Dede Gorgud» zvláštne miesto. 

V priebehu uplynulých troch rokoch to objavil náš národ pre seba, zoznámil sa s tým celý svet, napokon to zreteľne dokázali vedecké konferencie, ktoré boli uskutočnené v ostatných dňoch, aj dnešná slávnostná ceremónia. To všetko zvyšuje pocit národnej dôstojnosti každého Azerbajdžanca, vyvoláva v ňom pocit hrdosti. To všetko ukazuje, akú bohatú kultúru, rozsiahlu históriu a hlboké korene má náš národ. To všetko, a predovšetkým «Kitabi-Dede Gorgud», v nás vyvoláva nesmierny pocit hrdosti. 

Sme hrdí na to, že máme takú veľkú historickú pamiatku ako je «Kitabi-Dede Gorgud». Sme hrdí na to, že sme potomkami «Dede Gorgud». Sme hrdí na to, že patríme k národu «Dede Gorgud». Sme hrdí na to, že «Kitabi-Dede Gorgud» prináleží všetkým turkitským národom a zároveň, že patrí v prvom rade azerbajdžanskému národu. Sme hrdí na to, že sme vlastníkmi «Kitabi-Dede Gorgud», uchováme ho a odovzdáme budúcim generáciám.

Dnes dospeli sviatočné oslavy k svojmu vrcholu. Avšak štúdium, propagácia, skúmanie eposu «Kitabi-Dede Gorgud» týmto nekončia. Je to len začiatok našej práce. Vysoko oceňujem prácu, ktorá bola vykonaná v priebehu posledných troch rokov, a vyjadrujem svoju hlbokú vďačnosť členom Štátnej komisie, zriadenej v spojitosti s týmto, aj každému nášmu občanovi, vedcom, predstaviteľom inteligencie, spisovateľom, umelcom, ktorí realizovali prípravu na výročie «Kitabi-Dede Gorgud». 

Ešte raz chcem vyjadriť svoju vďačnosť hlavám štátov, členom delegácií bratských turkitsky hovoriacich štátov, ktorí sa zúčastnili výročných osláv venovaných eposu «Kitabi-Dede Gorgud». Vrelo vítam našich vzácnych hostí, znalcov «Kitabi-Dede Gorgud», vedcov, spisovateľov, spoločenských a politických činiteľov, ktorí prijali naše pozvanie a prišli na výročie «Kitabi-Dede Gorgud», a vyjadrujem im svoje uznanie za to, že sú tu dnes s nami.

Myslím, že sme dnes oslávili výročie « Dede Gorgud» slávnostnými sviatočnými ceremóniami na veľmi vysokej úrovni, ktoré nás všetkých inšpirovali, a ďakujem všetkým, ktorí sa na ich organizácii podieľali. 

Dnešná oficiálna časť výročnej oslavy bola hlboko zmysluplná a veľmi zaujímavá. Vystúpenia našich hosťov, hláv štátov, hláv medžlisov boli veľmi cenné. Ale zároveň vysoké ocenenie zasluhuje aj umelecká časť venovaná špeciálnej tematike, ktorú pripravili naši predstavitelia kultúry a umenia. 

Veľký priateľ azerbajdžanského ľudu, Prezident Sulejman Demirel, ktorý skvele ovláda turkitskú históriu, turkitskú kultúru, turkitský jazyk, sedel vedľa mňa a pozorne sledoval umeleckú časť od začiatku až do konca, dal jej vysoké ohodnotenie, keď povedal, že bol nadchnutý. Samozrejme , že je to naše, moje slová sú, možno, subjektívne. Ale umelecká časť výročia «Dede Gorgud» naozaj zreteľne preukázala na akej vysokej úrovni je dnes azerbajdžanská kultúra, literatúra, umenie, divadelné umenie, hudobné umenie, baletné umenie, tanečné umenie. 

Vyjadrujem zvláštne uznanie význačným osobnostiam kultúry a umenia Azerbajdžanu, ktorí pripravili a dnes nám prezentovali umeleckú časť, za  toto prekrásne dielo. 

Na našich oslavách výročia je prítomných veľa zahraničných hostí. Väčšina hostí sa dostavila z Tureckej republiky, a to nielen znalci «Kitabi-Dede Gorgud», predstavitelia vedy a kultúry. Ale medzi našimi hosťami sú štátni predstavitelia, gubernátori, politické osobnosti. Skutočnosť, že prejavujú taký záujem o dedičstvo «Dede Gorgud», že prichádzajú do Azerbajdžanu a zúčastňujú sa konferencií aj za to, že sa zúčastnili dnešných výročných osláv, si zaslúži osobitné ohodnotenie, a ja im za to ďakujem. 

Gratulujem vám, azerbajdžanský národ a všetok ľud Azerbajdžanu. Blahoželám k tomu, že «Dede Gorgud», ktorý oslávil 1300 rokov, je opäť v Azerbajdžane spolu s nami. 

Prosím, pozdvihnite čaše na počesť génia «Dede Gorgud»! 

Na bohatú kultúru a literatúru azerbajdžanského ľudu! 

Na bohatú históriu nášho národa! 

Na všetok azerbajdžanský ľud! 

Na nezávislý Azerbajdžanský štát! 

Na všetkých občanov Azerbajdžanu. Želám vám všetkým zdravie, šťastie a prosperitu!

Noviny «Bakinskij robočij», 14. apríl 2000