Vyhľadávanie

PRÁCE / NÁHORNO-KARABACHSKÝ KONFLIKT MEDZI ARMÉNSKOM A AZERBAJDŽANOM / Vystúpenia, výzvy a vyhlásenia

Mimoriadne okolnosti ma motivujú obrátiť sa na Vás s týmto vyhlásením.

Od 10. apríla 1994 ozbrojené sily Arménskej republiky podnikli novú veľkú ofenzívu v smere na Geranbojský a Terterský rajóny a od 11. apríla - v smere na Agderinský a Agdamský rajóny Azerbajdžanskej republiky. V týchto dňoch azerbajdžanské jednotky odrážali nepretržité útoky číselne prevyšujúcich jednotiek ozbrojených síl Arménskej republiky, vedú krvavé obranné boje. Z arménskeho teritória do zóny konfliktu bol premiestnený vojenský kontingent s počtom cca. 3000 ľudí spolu s desiatkami obrnených vozidiel a vozidiel ťažkého delostrelectva, vrátane systémov "Grad", z ktorých sa ostreľujú obce uvedených rajónov Azerbajdžanu. V týchto obciach sú obrovské škody a početné obete z radov občianskych obyvateľov.

Tak Arménska republika pokračuje vo vedení svojej dobyvačnej vojny na území Azerbajdžanu, siaha na nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Azerbajdžanskej republiky, ohrozuje samotnú azerbajdžanskú štátnosť.

Svojou agresiou Arménsko blokuje proces mierového urovnania, ktorého sa Azerbajdžan aktívne zúčastňuje. Agresor stále uskutočňuje útoky počas alebo v predvečer veľkých sprostredkovateľských iniciatív, agresor hádže cynickú výzvu svetovému spoločenstvu, ktoré podniká bohužiaľ zatiaľ neúspešné pokusy o uvoľnenie tohto krvavého konfliktu.

Kvalifikujem posledný arménsky útok ako nový typ agresie Arménskej republiky, cieľom ktorého je obsadenie nových teritórií Azerbajdžanu. Navzdory početným deklaráciám о snahe dosiahnuť mierové riešenie konfliktu, Arménska republika posledným útokom do hĺbky územia suverénneho členského štátu SNŠ manifestuje svoje skutočné zámery, ktoré spočívajú v tendencii vyvíjať tlak na Azerbajdžan a jeho vedenie a zablokovať mierový proces.

Chcel by som Vás zvlášť upozorniť na to, že nový útok arménskych ozbrojených síl začal deň pred zahájením zasadnutia Minskej skupiny CSCE, 11. apríla t.r. v Prahe, ktorého sa zúčastnili aj predstavitelia Azerbajdžanu a Arménska.

K eskalácii agresie Arménskej republiky proti Azerbajdžanu dochádza počas intenzívnych rokovaní v rámci ruskej sprostredkovateľskej iniciatívy a počas tohto stretnutia hláv štátov Spoločenstva nezávislých štátov.

Treba priznať, že po zasadnutí hláv štátov SNŠ v Ašchabade v decembri 1993, kde sa uskutočnilo moje stretnutie s prezidentom Arménska L. Ter-Petrosjanom, politika Arménskej republiky vo vzťahu k Azerbajdžanskej republike neprešla pozitívnymi zmenami. Ozbrojené sily Arménska pokračujú v okupovaní viac ako 20 percent územia Azerbajdžanu и vykonávajú etnické čistky, zomierajú ľudia, neuveriteľné útrapy a utrpenie zažíva miliónov azerbajdžanských utečencov, ktorí sa tiesnia v stanových mestečkách.

Chcem poznamenať, že Azerbajdžan sa aktívne zúčastňoval všetkých sprostredkovateľských iniciatív svetového spoločenstva, vrátane medzinárodných organizácií a veľmocí. Išlo, okrem mojich rokovaní s prezidentom Arménska, o stretnutie ministrov obrany Azerbajdžanu, Arménska a Ruskej federácie 18. februára 1994, návštevu Azerbajdžanu a Arménska predsedu Minskej skupiny CSCE Jana Eliassonа v marci roku 1994, stretnutie hovorcov parlamentov Azerbajdžanu a Arménska 12. marca, rokovania v Baku a Moskve s osobitným zástupcom prezidenta Ruskej federácie V. N. Kazimírovovým, návštevu mierotvornej skupiny Medziparlamentného zhromaždenia SNŠ v marci roku 1994. Avšak všetky pokusy Azerbajdžanu nájsť vzájomne prijateľné kompromisné riešenie narážajú na silový postoj Arménska.

Arménska republika torpéduje akékoľvek konštruktívne návrhy, keď predkladá vopred neprijateľné podmienky. Ich podstatou je úsilie Arménskej republiky, ktorá vytvorila vojenský nástupný priestor na území Azerbajdžanu, zameniť okupované územia na status nezávislého štátu pre Náhorný Karabach, t.j. v skutočnosti rozkúskovať Azerbajdžanskú republiku.

Spravodlivá pozícia Azerbajdžanskej republiky spočíva vo snahe dosiahnuť oslobodenie všetkých okupovaných území a obnovenie svojej suverenity, návrat utečencov a vysídlených osôb do ich domovov a odstránenia následkov agresie Arménskej republiky. Azerbajdžan si neželá vojnu a vyzýva Arménsko k mieru na základe zaužívaných noriem vzájomných vzťahov suverénnych krajín. V úsilí o občiansky mier a zhodu je azerbajdžanská vláda pripravená garantovať bezpečnosť a občianske práva arménskym obyvateľom oblasti Náhorného Karabachu za podmienky ich podriadenia azerbajdžanskej ústave.

Ako si pamätáte, v Ašchabade navrhoval Azerbajdžan rozpracovať systém dvojstranných a viacstranných dohôd, zameraných na stabilizovanie politickej situácie, vzájomné uznanie a rešpektovanie suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc každého z členských štátov SNŠ.

Musím o tom hovoriť ešte raz, pretože život potvrdzuje: ľahostajný vzťah k donebavolajúcemu faktu, keď sa jeden z členov Spoločenstva nezávislých štátov – Arménska republika dopúšťa očividnej agresie proti inému členu SNŠ - Azerbajdžanskej republike, prakticky zatvára perspektívy vytvorenia životaschopnej medzinárodnej organizácie, akou by sme chceli všetci vidieť naše Spoločenstvo.

Rád by som vás vyzval prediskutovať na terajšom stretnutí otázku arménsko-azerbajdžanského konfliktu s cieľom prijatia konkrétnych riešení na eliminovanie agresie proti Azerbajdžanskej republike a jej dôsledkov.

Obraciame sa na hlavy štátov a opakovane ich dôrazne vyzývame :

- dať politické hodnotenie agresie Arménskej republiky proti Azerbajdžanskej republike;

- požiadať Arménsku republiku ukončiť vojenskú akciu proti Azerbajdžanskej republike a okamžite, bezpodmienečne a bezvýhradne vyviesť  svoje ozbrojené sily z územia suverénneho Azerbajdžanu;

- požiadať Arménsku republiku o pevné politické záruky neobnovenia vojenské akcie;

- uplatniť sankcie proti členu SNŠ - Arménskej republike, ktorá vedie ozbrojenú agresiu proti inému členu SNŠ.

Ďalšie prieťahy a nečinnosť hrozia spôsobiť oveľa väčšie problémy všetkým štátom Spoločenstva.

Gejdar Aliev,

Prezident Azerbajdžanskej republiky.

Noviny "Bakinský robotník", 19. apríla 1994

© aliyev-heritage.org