Vážený pán predseda!

Vážený pán predseda Výboru ministrov!

Vážený pán Generálny tajomník!

Vážení účastníci ceremónie!

Dnes v strede európskeho parlamentarizmu, v meste Štrasburg, v tomto majestátnom paláci Európskej rady nastáva udalosť, ktorá má veľký význam nie len pre Azerbajdžanskú republiku, ale aj pre celú Európu, Azerbajdžan vstupuje do európskej rodiny. To je dôležitý medzník v procese, ktorý vedie k úplnej celistvosti Európy v politickom, historickom a kultúrnom ponímaní. 

V roku 1991 v súvislosti s rozpadom Sovietskeho zväzu Azerbajdžan vyhlásil svoju štátnu nezávislosť. Azerbajdžan nie len v poslednom desaťročí, ale aj v priebehu posledných dvoch storočí svojich dejín mal úzku súčinnosť s Európou, osvojoval si kultúru Západu, opierajúc sa na všeľudské hodnoty. Nachádzajúc sa na rozhraní Východu a Západu, Európy a Ázie, Azerbajdžan je križovatkou historických osudov, náboženstiev a kultúr, je mostom pre dve pevniny, pre dve civilizácie. Azerbajdžanský národ, bez toho, aby sa odtrhol od svojich východných koreňov, vytvoril unikátnu kultúru založenú na syntéze civilizácií Západu a Východu, prispel k šíreniu pokrokových myšlienok Západu a Európy na Kaukaze, Blízkom a Strednom východe. Výsledkom úzkych a účelných stykov práve s Európou je to, že od polovice 19 storočia na moslimskom Východe práve azerbajdžanský národ vytvoril prvé noviny, prvú školu európskeho typu, prvé divadlo, nové smery v literatúre, umení a spoločenského myslenia, a nakoniec v roku 1918 vyhlásil prvý na Východe svetský štát demokratického typu.

Dnes vidíme nie len výsledok našej politickej spolupráce posledných rokov, ale aj plody dvestoročných historických skúseností.

Po získaní štátnej nezávislosti v roku 1991 Azerbajdžan jednoznačne zvolil cestu integrácie do Európy, orientuje sa na jej humanistické a demokratické hodnoty. Opierajúc sa na popredné európske skúsenosti za krátke historické obdobie sme veľa dosiahli. Nehľadiac na všetky ťažkosti sme šli cestou liberalizácie hospodárstva, vytvorenia občianskej spoločnosti. Do popredia sme vyzdvihli ochranu ľudských práv, vynaložili všetky úsilia na zbavenie svojej krajiny a svojich občanov od ťažkého dedičstva totalitného režimu. Dosiahli sme vnútornú stabilitu, čo je jednou z dôležitých podmienok pre rozvoj demokracie. Sme vytvorili pluralitný politický systém, zabezpečili slobodu slova a slobodu tlače. Sme prijali novu Ústavu, hlavnou zásadou ktorej je ochrana ľudských práv a základných slobôd. Po prvý krát na Východe bol zrušený trest smrti, bol vytvorený nový zákonodarný systém, boli vykonané prezidentské, parlamentné a municipálne voľby, a taktiež rad dôležitých politických a hospodárskych reforiem.

Bohužiaľ, nehľadiac na všetky naše podmienky, teraz, keď sa stávame členom Európskej rady, máme nie len pozitívne premeny a úspechy, ale aj určité problémy. A to predovšetkým doteraz nevyriešený problém Náhorného Karabachu medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktoré dnes sa súčasne stávajú členmi Európskej rady. Ťažkosti vyplývajúce z tohto problému, a v prvom rade veľké množstvo utečencov a vynútených vnútorných presídlencov, ťažký hospodársky a sociálny stav krajiny, sú pre Azerbajdžan prekážkou na ceste rozvoja demokracie, ochrany ľudských práv u nás a v regióne celkom.

Vnímame prijatie našej krajiny do Európska rady nie len ako výsledok vykonanej spoločnej veľkej usilovnej práce, ale aj hodnotíme to ako podanú Azerbajdžanu a jeho národu priateľskú ruku. A preto veríme, že celý rad našich problémov bude vyriešený v jednotnej európskej rodine.

V týchto chvíľach prežívame naozaj historickú udalosť. Čoskoro Vlajka Azerbajdžanu bude vztýčená pred Palácom Európskej rady. Jedna z troch farieb tejto vlajky symbolizuje snahu o modernosť, teda o europeizáciu. Sme šťastní, že odteraz naša Vlajka zaujme svoje dôstojné miesto a bude viať spolu s vlajkami všetkých ďalších krajín Európy. Ďakujem všetkým za pozornosť.

Noviny "Bakinský robotník", 26. januára 2001.