Prejav Prezidenta Azerbajdžanskej republiky Gejdara Alieva na ceremónii venovanej tretiemu výročiu Chodžalinskej genocídy - Baku, mešita „Tezepir“, dňa 26. februára 1995


Vážení spoluobčania! Vážení moslimovia!

Dnes sme sa zhromaždili v mešite „Tezepir“, v dome Alaha v súvislosti so smútočným dňom. Spomíname tretie výročie Chodžalinskej genocídy, Chodžalinskej tragédie.

Za svoje viacstoročné dejiny Azerbajdžanský národ dobyl na svojej životnej ceste veľké víťazstvá, vyšplhal sa až na samotný vrchol a pritom obohatil svetovú kultúru. Moslimský svet podaroval svetovej kultúre svätú knihu Korán. Taktiež za svoje viacstoročné dejiny Azerbajdžanský národ sa stretával s veľkými nešťastiami, na rôznych etapách sa stávali aj tragédie. Jednou z nich je trvajúca viac ako šesť rokov agresia arménskych okupantov voči nášmu národu a rozdrobenie vo výsledku tejto agresie našich území, strata časti z nich, smrť našich občanov, krvipreliatie. Avšak jedným z najstrašnejších nešťastí, najťažšou ranou pre nás je Chodžalinská tragédia.

Neraz v dejinách boli zaznamenané fakty o barbarskom vzťahu človeka voči človeku. Na viacerých miestach sveta sa konala genocída. Genocída vykonaná arménskymi okupantmi, agresormi voči Azerbajdžanu, je jednou z najhroznejších. Genocída, ktorú arménske agresori uskutočňovali počas dlhej doby, dá sa povedať, že celé 20. storočie, voči azerbajdžanskému národu, spôsobili nášmu národu obrovské straty. Najväčšími, najťažšími ranami z nich sú Chodžalinská genocída, šesť rokov trvajúca vojna.

Vojnu rozpútali arménski agresori. Azerbajdžanský národ bráni svoje územia. Samozrejme, že na vojne sa prelieva krv, máme obete, znášame utrpenia. Avšak barbarská vojenská operácia, ktorú uskutočnili agresori pred troma rokmi proti chodžalincom, civilnému obyvateľstvu, ženám, deťom, starcom, nemocným sa javí  ako najstrašnejšia etapa a najťažšia, čierna stránka šesťročnej vojny.

Chodžalinské udalosti ukázali aj to, že Arméni nie len chcú naše územia, okupovali naše teritória, ale dali sa takou barbarskou cestou, ako je páchanie genocídy voči nášmu národu. Toto sa otvorene prejavilo v chodžalinských udalostiach. V tú hroznú noc azerbajdžanský národ dostal strašnú ranu. Tato rana nás znepokojuje doteraz. Stále sa nezahojila, táto rana navždy zostane v našich srdciach. Ako som už poznamenal, útok v noci na civilné obyvateľstvo, jeho barbarské vraždenie na mieste, vraždenie detí, žien, starcov, nemocných s veľkou krutosťou ešte raz svedčia o barbarstve našich nepriateľov.

Chodžalinská genocída, agresia, barbarstvo Arménov voči nášmu národu, použitie proti ľuďom najpodlejších metód vstúpilo a zostane v dejinách ľudstva. Zosnulí v tú noc, v tých dňoch občania štátu sú drahí pre Azerbajdžan, dali svoje životy pre územnú celistvosť našej republiky, stali sa obeťami, šechidami na ceste boja nášho národa za národnú slobodu. Ich tragická smrť a to, že sa stali šechidami, je svedectvom hrdinstva, vytrvalosti a chrabrosti azerbajdžanského národa.

Počas vojny, ktorá trvá viac ako šesť rokov, sme mali veľa obetí. Ešte raz zdôrazním, že chodžalinské šechidi sú našimi občanmi, ktorí taktiež padli pre územnú celistvosť, suverenitu, nezávislosť Azerbajdžanu. Dnes sme sa tu zhromaždili, aby sme si uctili ich pamiatku, sklonili hlavu, pomodlili sa za nich. V mene všetkého azerbajdžanského národa, azerbajdžanského štátu v tento smútočný deň znovu vyjadrujem sústrasť nášmu národu v súvislosti s touto tragickou udalosťou. Vyslovujem hlbokú sústrasť rodinám, príbuzným šechidov, ktorí zahynuli v Chodžaly. Nech Alah upokojí duše chodžalinských šechidov. Nech Alah upokojí duše všetkých našich šechidov. Nech Alah dá trpezlivosť rodinám chodžalinských šechidov. Nech Alah dá trpezlivosť celému nášmu národu. Nech Alah dá trpezlivosť pre to, aby sme sa zbavili všetkých týchto nešťastí, zabezpečili úplnú nezávislosť, územnú celistvosť nezávislého Azerbajdžanu, zvečnili nezávislosť Azerbajdžanu.

Chodžalinská tragédia je naším nešťastím, našim smútkom, našim žiaľom. Ale zároveň cesta boja, cesta národnej slobody, ktorou počas storočí išiel azerbajdžanský národ, je slávnou úspešnou cestou. Aj v minulosti na našej ceste boli ťažkosti. Problémy sú aj dnes. Avšak nič nezlomilo ani nezlomí vôľu azerbajdžanského národa. Na základe týchto udalostí treba urobiť záver, že musíme byť odvážnejší, odolnejší, stmelenejší. Musíme si uvedomiť, že ako páni svojich osudov, musíme samí sa brániť, brániť svoju nezávislosť a isť cestou, ktorú nám určil Alah, musíme otvoriť svoju cestu a isť touto cestou napred.

Preto dnes, keď sa modlíme o upokojenie duší všetkých našich šechidov, spolu s tým musíme držať hlavu vysoko nahor. Aj keď smútime, musíme byť optimisti, musíme pozerať dopredu, do budúcnosti s nádejou, žiť s nádejou. Som presvedčený, že azerbajdžanský národ prekoná aj tieto ťažké etapy. Problémy sú spojené nie len s vojnou, okupovaním našich území, ťažkou situáciou našich utečencov. Teraz náš národ žije v prechodnom období. Prežívame sociálno-ekonomickú krízu. V živote našich ľudí je veľa problémov. Avšak v priebehu storočí na ceste nášho národa boli podobné ťažké etapy, národ ich prekonal, preto žil po tisícročia a bude žít ďalšie tisícročia.

Nesmieme strácať vieru, nesmieme odstupovať od svojich presvedčení, od zvolenej nami cesty. Zvolená nami cesta je nezávislosť Azerbajdžanu, národná sloboda, trvalá nezávislosť Azerbajdžanu ako suverénneho štátu. Cesta, ktorou sme sa vydali, je cesta vernosti našim morálnym hodnotám, tradíciám, náboženstvu, jazyku, dejinám. Nakoľko budeme verní tomu všetkému, natoľko budeme schopní pochopiť príčiny dnešnej ťažkej situácie, budeme si navzájom pomáhať, podporovať jeden druhého a budeme schopní brániť sa proti arménskym okupantom. Oslobodíme naše územia a vyvedieme náš národ, našu republiku z tejto krízovej situácie.

Som presvedčený, že naša cesta je slávnou cestou, je správnou cestou, cestou, ktorá zabezpečí záujmy nášho národa. Budeme ďalej ísť touto cestou. Nezávislý azerbajdžanský štát verí v jednotu nášho národa, verí v jeho vytrvalosť, a ta naša jednota, vytrvalosť, výdrž, trpezlivosť, vyvedú nás z tejto ťažkej situácie.

Znovu prosím Alaha upokojiť duše chodžalinských šechidov. Znovu prosím Alaha upokojiť duše všetkých šechidov. Chcem vás znovu ubezpečiť v tom, že azerbajdžanský štát bude pevne brániť práva nášho národa, brániť naše územia a zbaví azerbajdžanský národ týchto nešťastí. 

Preložené z publikácie „Gejdar Aliev. Naša nezávislosť je trvalá.“ (vystúpenia, prejavy, prehlásenia, rozhovory, listy, výzvy, príkazy) - „Azernešr“, Baku - 1998, zv. 3, str. 215-217.